Dejinný vývín hudobného folklóru
„Dejiny slovenskej ľudovej piesne tvoria prvú epochu histórie našej národnej hudby. Ľudové piesne sa nezapisovali, ale odovzdávali ústnym podaním z generácie na generáciu. Preto vek ľudových piesní určujeme prevažne podľa ich spoločenskej funkcie, podľa starobylosti obradov alebo tancov, s ktorými sú spojené, a podľa jednoduchosti alebo zložitosti ich básnických či hudobných vyjadrovacích prostriedkov.
Ľudová pieseň má viaceré historické vývinové vrstvy:
- Starú piesňovú kultúru delíme na obradné piesne, piesne roľníckej kultúry, piesne pastiersko-valašskej kultúry a zbojnícke piesne.
- Prechodnú medzivrstvu – tzv. modálne piesne v starých tóninách, ktoré spájajú prvky starej a novej piesňovej kultúry.
- Novú piesňovú kultúru delíme na staršie piesne harmonické, na harmonické piesne novouhorského typu a harmonické piesne západoeurópskeho typu.“
„Vo všetkých vývinových obdobiach slovenského hudobného folklóru je výrazná snaha utvoriť a pretvoriť piesne, nápevy, tanečné druhy, ktoré síce vykazujú niektoré zhody s ľudovou kultúrou okolitých národov, ale dostávajú slovenskú a regionálnu pečať pretvorením nápevov, rytmu, ale aj textu piesní.
Slovenskí ľudoví umelci sa vyznačovali silne vyvinutým zmyslom a schopnosťou prispôsobiť počuté, zažité, videné vlastným umeleckým predstavám – vytvoriť z nich nové umenie, nový štýl, nové piesňové druhy.“
